V úlohe spoludlžníka

Dlžník a spoludlžník – aký je ich vzájomný vzťah a čo konkrétne v úverovej praxi tieto pojmy znamenajú? Aké sú ich povinnosti a čo z nich vyplýva? Nuž najlepšie bude, ak sa na každý z týchto pojmov osobitne pozrieme.

V prvom rade dlžník…

Podľa právnej terminológie záväzkového práva je dlžník alebo debitor fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je veriteľovi zaviazaná peňažným, vecným alebo iným plnením a to v službách alebo výkonoch. Pokiaľ ide o úver, v našom prípade ideálne o hypotekárny úver, je teda dlžník osoba, ktorá sa podpisom zmluvy zaviaže k povinnosti platiť banke alebo inej finančnej inštitúcií dohodnuté finančné čiastky ako protihodnotu za poskytnutý úver. Osoba, ktorá úver dlžníkovi poskytne, sa nazýva veriteľ. Ich vzájomný vzťah, práva a povinnosti sú zakotvené v zmluve a samozrejme aj v príslušných zákonoch.

Kto je spoludlžník?

Najmä tí z vás, ktorí ste si od banky vzali hypotekárny úver, ste sa už s pojmom spoludlžník bezpochyby stretli. V tomto prípade ním býva väčšinou manžel, manželka, partner alebo partnerka. Čiže jednoducho človek, s ktorým chcete zdieľať nielen nadobudnutú nehnuteľnosť, ale aj príslušný úver. V zásade môžeme povedať, že v technickom zmysle nie je medzi dlžníkom a spoludlžníkom vlastne žiaden rozdiel. Spoludlžník má tie isté práva aj povinnosti ako dlžník. Z toho vyplýva, že pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov hlavný dlžník prestane splácať úver, na rade je práve spoludlžník. Ten sa musí postarať o splatenie dlhov. Pokiaľ ide o hypotekárne úvery, spoludlžníkom sa automaticky stáva manželka alebo manžel, samozrejme v prípade, že spolu žijú v bezpodielovom vlastníctve.

Niekedy sa stáva, že spoludlžníkov na zozname figuruje viac. Veriteľovi je to však v zásade úplne jedno, nakoľko mu prakticky vôbec nezáleží na tom, ktorý z nich mu daný úver splatí. Spoludlžníci sa dokonca môžu dohodnúť, ktorý z nich akú čiastku zaplatí. Ak k dohode nedôjde, poradie spoludlžníkov, v akom zaplatia úver, vyberie samotný veriteľ. Niekedy môže nastať aj situácia, že spoludlžník chce byť „vymazaný“ z úverového vzťahu. Dôvody môžu byť rôzne, najčastejším býva rozchod partnerov. V takomto prípade však nestačí len oznámiť to hlavnému dlžníkovi, ale spoludlžník musí túto žiadosť osobne predložiť banke na posúdenie a až ona rozhodne, či spoludlžníka „pustí z háčika“.

Samozrejme, môže nastať situácia, že tento krok banka spoludlžníkovi neumožní. Reálne je to najmä v prípade, že hlavný dlžník nemá dosť vysoký príjem na to, aby úver splácal sám, prípadne nemá žiadny príjem. Vtedy sa môže stať, banka bude žiadať splácanie dlhu od spoludlžníka, čo môže byť značne „nepríjemné“ a to hlavne vtedy, keď ten nemá na nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel. V praxi by to teda znamenalo, že spoludlžník bude splácať niečo, z čoho nemá absolútne žiaden úžitok a čo mu nepatrí. Rada na záver teda znie: pokiaľ sa niekedy podujmete na úlohu spoludlžníka v prípade hypotekárneho úveru, zabezpečte si na nehnuteľnosť spoluvlastnícky podiel. Inak by ste sa mohli dostať do nepríjemne patovej situácie.

autor: Andrej Jurica