Stavebné povolenia v Európskej únií – príznaky ozdravenia?

Podľa oficiálneho štatistického úradu Európskej únie Eurostat index stavebných povolení slúži ako indikátor včasného varovania pred hroziacou hospodárskou krízou. Ide teda o faktor, ktorého pozitívny stav môže byť dobrým znakom pre celý euroregión.

Dôležitý index

V Európskej únii a rovnako aj v samotnej eurozóne sa takzvaný „Index podlahovej plochy“, ktorý vlastne znamená použiteľnú podlahovú plochu zahrnutú v stavebných povoleniach, medziročne znížil na polovicu a to v rokoch 2007 až 2009. Tento pokles bol spôsobený predovšetkým kolapsom trhov v Španielsku a Írsku. Po krátkej stabilite v roku 2010 index pokračoval v poklese a dosiahol najnižšiu úroveň nedávno, ešte v roku 2014. Odvtedy sa v indexe podlahovej plochy stavebných povolení preukázali známky oživenia s 26 percentným nárastom v Európskej únií a 24 percentným v eurozóne. Ide pritom o obdobie rokov 2014 až začiatok roku 2017.

Najvyšší rast stavebných povolení za posledné 3 roky v Maďarsku, na Malte a v Španielsku

Index podlahovej plochy stavebných povolení sa zvýšil vo veľkej väčšine členských štátov Európskej únie a to najmä medzi prvým štvrťrokom 2014 a rovnakým obdobím roku 2017. V tomto období boli zaznamenaná najväčšie prírastky v Maďarsku, kde išlo o nárast až o 181 percent. Nezaostávala ani Malta a nárastom 165 percent, Španielsko s 136 percentami, Estónsko so 106 percentami a Írsko 99 percentami. Vysokú mieru rastu zaznamenali aj Litva, Švédsko, Holandsko, Bulharsko a Cyprus. A naopak, najväčší pokles indexu podlahovej plochy v období medzi rokmi  zaznamenali najväčší pokles indexu podlahovej plochy medzi 2014 a 2017 zaznamenali Lotyšsko a Belgicko. Po nich nasledovali Dánsko, Grécko a Rumunsko.

Čo to vlastne znamená?

Index podlažných plôch, alebo Index podlahovej plochy vyjadruje intenzitu využitia územia a je definovaný ako pomer hrubej podlažnej plochy k celkovej výmere konkrétneho územia, respektíve parcely a vyjadruje intenzitu využitia územia. Za hrubú podlažnú plochu sa pritom považuje pôdorysná plocha všetkých plných nadzemných podlaží stavieb vrátane konštrukcií a vnútorných otvorov, okrem podkroví. Za podkrovie sa ráta podlažie, ktoré má len strešné či vikierové okná a ktoré má nad plochou minimálne 33 percent podlažnej plochy šikmý strop a jeho steny nadväzujúce na šikmý strop sú maximálne 1,3 metra vysoké. Za podzemné podlažie sa ráta také, ktoré má úroveň podlahy nižšie ako 0,8 metra pod úrovňou upraveného priľahlého terénu.