Nehnuteľnosti na bývanie: predávajú sa stále lepšie a lepšie
Pokračovanie zvýšenej aktivity na slovenskom trhu s bývaním sa v prvom štvrťroku 2015 podľa dostupných údajov prejavilo aj na zlepšenej úspešnosti realizácie takmer všetkých typov nehnuteľností na bývanie, snáď okrem jednoizbových a päťizbových bytov. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovali analytici Menového úseku Národnej banky Slovenska.
V rámci celého Slovenska sa podľa analýzy aktuálne darilo predať v priemere každú ôsmu, kým na konci roku 2014 len každú desiatu nehnuteľnosť na bývanie ponúkanú na predaj. V prvom štvrťroku 2015 sa dokonca darilo predávať v priemere každý šiesty ponúkaný byt, pričom v predchádzajúcom štvrťroku to bol zhruba každý siedmy. Úspešnosť realizácie predaja bytov aj domov je však stále v jednotlivých krajoch dosť rozdielna. Najlepšiu úspešnosť predaja bytov aj domov má aj aktuálne Bratislavský kraj a najmenej úspešne sa v súčasnosti predávajú byty v Banskobystrickom kraji a domy v Nitrianskom kraji.
Prsty v tom majú aj úvery
Zvýšené aktivity na trhu s bývaním boli v posledných štvrťrokoch podnecované aj výhodnými úverovými podmienkami a avizovaním potreby väčšej obozretnosti v ďalšom období. Potvrdením snáh domácností o využitie ešte výhodných úverových podmienok sú stále dvojciferné medziročné rasty objemov nových úverov na bývanie v posledných mesiacoch. Teoreticky by to mal byť impulz na zvýšený dopyt po domoch a bytoch a na podporu rastu ceny bývania. Z porovnania medziročného vývoja ceny bývania a celkového objemu nových úverov na bývanie však vyplýva, že priemerná cena bývania sa na Slovensku už niekoľko rokov vyvíja vo vzťahu k objemu nových úverov na bývanie dosť autonómne.
Dôvodov rozdielneho medziročného vývoja nových úverov na bývanie a priemernej ceny bývania môže byť viacero. Určitá konštantná zásoba nepredaných nehnuteľností na bývanie dáva možnosť väčšieho výberu a vznik takzvaného trhu kupujúceho, čo vytváralo tlak na znižovanie cien nehnuteľností. Ďalším z možných praktických vysvetlení je tiež napríklad značný rast refinancovania starších úverov na bývanie, spojený v posledných rokoch aj s čerpaním vyšších objemov refinancujúcich úverov. Navýšená časť týchto úverov na bývanie však nie je spojená s ďalšou novou výstavbou, čo bezprostredne neakceleruje dopyt po bývaní, a teda ani rast priemernej ceny bývania.
Ako je to v Európskej únií?
Z globálneho pohľadu na Slovensku pretrváva v posledných rokoch vývoj priemernej ceny bývania na úrovni priemeru krajín EÚ aj eurozóny. Na konci roku 2014 sa priemerná cena bývania podľa údajov Eurostatu pri miernej rastovej tendencii takmer vyrovnala s priemernou cenou za rok 2010. Aktuálna priemerná cena bývania za krajiny EÚ28 je mierne nad priemerom z roku 2010 a v krajinách eurozóny zhruba 2,5 percenta pod priemerom z roku 2010. Vývoj priemernej ceny bývania je aj v súčasnosti v rámci Európy veľmi rozdielny, ale podľa aktuálne dostupných údajov sa na konci roku 2014 už skončilo zväčšovanie rozpätia vo vývoji priemernej ceny bývania. Najvýraznejšie stále rastie priemerná cena bývania v Estónsku a najviac je stále prepadnutá priemerná cena bývania v Španielsku.
Relatívne optimistické očakávania odborníkov pre eurozónu, pozitívny vývoj základných ekonomických fundamentov, zlepšujúci sa celkový sentiment obyvateľstva, rastúci dopyt po bývaní a s tým súvisiaca väčšia ochota bánk ísť do financovania realitných projektov vytvárajú predpoklady pre ďalšie oživovanie celého slovenského trhu s bývaním. Pozorovaný rast ochoty záujemcov o bývanie aj priplatiť si za lepšiu lokalitu či dispozičné riešenie pravdepodobne podporí v najbližšom období pokračovanie mierneho rastu priemernej ceny bývania.
autor: Andrej Jurica