Koniec „obyčajným“ domom v Európe?
Európska únia si na nás pripravila ďalšie zo svojich prekvapení: od roku 2020 sa budú môcť stavať len domy, ktorých ekologický štandard sa rovná nule. De facto ide teda o pasívne domy. Čo to konkrétne znamená pre Slovensko a jeho obyvateľov, ktorí si tu budú chcieť postaviť svoj vysnený dom?
O čom je pasívny dom?
Samozrejme, filozofia tejto smernice je vo svojej podstate chvályhodná, pretože sa snaží riešiť jeden z najpálčivejších problémov súčasnej doby: šetrenie energetickými zdrojmi. Spomínaná smernica bola Európskym parlamentom prijatá ešte v roku 2010 a odvtedy je aj v platnosti, hoci to nie je ešte bežne vnímaná skutočnosť. A pritom sa dotkne naozaj každého, kto by si chcel po roku 2020 postaviť rodinný dom. O čo v nej konkrétne ide? Od tohto roku budú musieť mať všetky novopostavené domy svoj energetický systém nastavený tak, aby sa ich spotreba približovala nule. Vďaka nulovej energetickej náročnosti takýchto domov môžeme hovoriť o domoch pasívnych.
Čo by vlastne mal dom spĺňať, aby sme ho mohli nazývať pasívnym? „Pasívny dom by mal spĺňať niekoľko dôležitých kritérií, aby si tento prívlastok vôbec zaslúžil. A to je vtedy, keď ročná spotreba tepelnej energie na meter štvorcový obytnej plochy je nižšia ako 15 kWh,“ hovorí odborník na pasívne domy Roman Turek. „Dôležitým parametrom je takisto súčiniteľ prechodu tepla U nepriehľadných obvodových konštrukcií. Tento by mal byť v pasívnom dome nižší ako 0,15 W/m2K. V prípade okien a dverí by mal byť pod 0,8 W/m2K,“ pokračuje. Ako dodáva, tento typ stavby je dimenzovaný tak, že na pokrytie tepelnej spotreby stačia pasívne energetické zdroje. K nim patrí vyžarované slnečné teplo cez okná, vyžarovanie tepla spotrebičmi a obyvateľmi domu. „Tepelná spotreba je teda taká nízka, že budova si až na pár dní v roku pri vysokých mrazoch, vystačí sama bez stáleho kúrenia,“ vysvetľuje.
Nápad dobrý, ale…
Ako teda vidieť z definície pojmu pasívny dom, v žiadnom prípade nejde o nejaký výmysel nudiacich sa poslancov v Európskom parlamente, ale o skutočne dôležitý medzník vo výstavbe. Lenže Európska únia bohužiaľ nie je len Francúzsko, Nemecko, Rakúsko či Švédsko. Je to aj Slovensko, Česko, Poľsko či Bulharsko. A v týchto krajinách je „finančná kondícia“ obyvateľov na výstavbu pasívnych domov podstatne horšia. „Náklady na realizáciu pasívneho domu sa môžu pohybovať okolo 120 až 230 tisíc eur, čo je napríklad pre mnohých Slovákov skutočne vysoká čiastka, vzhľadom na to, že snáď väčšina stavia len vďaka hypotekárnemu úveru, ktorý tak kvôli vysokým stavebným nákladom prakticky stratí svoj zmysel,“ myslí si Turek. „Návratnosť investícií vďaka ušetreným energiám môže byť totiž až po nejakých desiatich, ba ešte viac rokoch,“ dodáva.
Je teda otázne, do akej miery sa bude môcť slovenská realita priblížiť realite európskej, pokiaľ ide o výstavbu pasívnych rodinných domov. A ďalšia otázka ide hneď v závese: ako sa s novou skutočnosťou vyrovnajú slovenské stavebné firmy zvyknuté na bežné murované domy? Nuž, času na transformáciu je ešte pomerne dosť a ktorý stavebník bude chcieť so svojou firmou prežiť aj v budúcnosti, mal by už teraz pracovať na tom, aby dokázal stavať domy energeticky pasívneho typu. Napokon, už teraz podľa slovenskej legislatívy platí, že či už novostavba alebo aj starší dom po rozsiahlejšej rekonštrukcii by mal mať energetický certifikát. Nuž ale z praxe vieme, že pravidlo sa z tohto nariadenia u nás zatiaľ ešte nestalo.
autor: Andrea Kolesárová