Kedy máte nárok na bytovú náhradu

Neznalosť zákona, ktorý by občan mohol využiť na svoju obranu, je na Slovensku pomerne častým javom. Takáto situácia aj v prípade (ne)znalosti paragrafov Občianskeho zákonníka týkajúcich sa podmienok nájmu. Málokto totiž vie, že za istých podmienok má podnájomník právo od prenajímateľa nehnuteľnosti požadovať poskytnutie takzvanej bytovej náhrady.

Zákon a prax

Vzťah prenajímateľ – nájomca sa môže vyvíjať rôznymi smermi. Niekedy ide o bezproblémový chod udalostí, pri ktorom sú spokojné obe strany, ktoré zo vzťahu profitujú – prenajímateľ pravidelným inkasovaním nájmu a nájomca užívaním dôstojného bývania. No sú aj prípady, kedy sú tieto dve osoby takpovediac na nože a vtedy sa celá situácia môže javiť ako nočná mora. V každom prípade je ideálne mať oboma stranami podpísanú kvalitne vypracovanú nájomnú zmluvu, o ktorej sme na stránkach nášho magazínu už písali. Tá totiž presne určuje podmienky, práva a povinnosti zúčastnených strán, čo uľahčuje vyriešenie prípadných problémov. Dôjsť však môže aj k situácií, pri ktorej je nájomca nútený sa z bytu odsťahovať. Väčšina z nás by zrejme sklopila oči a hľadala si iný podnájom, no lepšie by určite bolo, ak by sme poznali, čo o tom hovorí zákon uvedený v Občianskom zákonníku. Za určitých podmienok má totiž „vyhodený“ nájomca právo na poskytnutie bytovej náhrady.

Kedy a ako

Poďme sa pozrieť na to, aké zákonné podmienky musia byť splnené, aby nájomcovi vzniklo právo na bytovú náhradu. O ich poskytnutí hovorí paragraf 712 Občianskeho zákonníka. Najprv si definujme pojem bytová náhrada. „Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby,“ uvádza zákon.

Ak sa nájomný pomer skončil napríklad z dôvodu, že prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov, vtedy má nájomca právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade, že je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať.

Naopak, nájomca nemá právo na bytovú náhradu v prípade, že on alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome. V tomto prípade však môže prenajímateľ nájomcovi poskytnúť prístrešie, pokiaľ ide o dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ sa však nájomný pomer skončí z dôvodu, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, no zároveň sa preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, potom má právo len na náhradné ubytovanie.

autor: Andrea Kolesárová