Hypotéka bez úrokov alebo ako to chodí v islamských bankách

Páčila by sa vám hypotéka, kde by ste zaplatili iba kúpnu cenu nehnuteľnosti a banka by od vás nepýtala žiadne úroky? Nie, nie je to žiadna utópia, ale spôsob bankovníctva v islamských krajinách. Ich náboženstvo totiž zakazuje pri pôžičkách vymáhať úroky.

Hypotéky a náboženstvá

Od vzniku islamského náboženstva majú jeho prívrženci zakázané brať úroky od ľudí, ktorým požičajú peniaze. Takéto niečo mohli robiť len Židia alebo kresťania, hoci ak by sme mali aj v kresťanských krajinách naše hlavné náboženstvo striktne dodržiavať, tiež by sme úroky požadovať nemali, keďže aj Biblia ich vlastne zakazuje. U nás sa však náboženstvo berie neporovnateľne vlažnejšie, než je tomu v islamských krajinách, respektíve u nás ekonomika a náboženstvo nie sú prepojené, ako v prípade islamskej kultúry.

Ako to teda funguje v islamských bankách? Nuž, ak v týchto krajinách niekto potrebuje požičať peniaze na kúpu nehnuteľnosti, islamská banka mu ich jednoducho nedá. Nebojte sa, čítate dobre, nie je to žiadny preklep. Funguje to tak, že záujemca o hypotekárny úver peniaze nedostane, ale ním vyhliadnutú nehnuteľnosť kúpi samotná banka a on ju potom môže užívať. Na základe dohody s bankou si stanoví dĺžku rokov splácania nehnuteľnosti, ale spláca len jej skutočnú kúpnu cenu. Čo je však pri tom najdôležitejšie, je fakt, že zákazník banky jej pri poskytnutí hypotekárneho úveru neplatí žiadne úroky. To by sa páčilo aj nám, čo poviete?

Úroky nie, ale…

Na druhú stranu – to by nemohla byť banka bankou, aby si nevedela poradiť aj s náboženskými pravidlami a nezarobiť na poskytovaní pôžičiek. Napokon, aj islamské banky musia z niečoho žiť. Nie je to síce z úrokov, ale svoje spôsoby zarábania majú aj ony. Vráťme sa teda k ich hypotékam. Je naozaj pravda, že úroky si islamské banky nepýtajú, ale idú na to trochu inak: ako sme už spomínali, nehnuteľnosť kúpi banka a dá ju do užívania svojmu klientovi, ktorý ju následne desať, dvadsať alebo aj tridsať rokov spláca. Za ten čas banke neplatí úroky, ale nájomné, keďže banka v tomto prípade funguje ako nájomca a klient ako podnájomník. Keď klient splatí celkovú cenu nehnuteľnosti, až vtedy sa stáva jej majiteľom.

To však nie je všetko. Sú tu totiž aj ďalšie pravidlá fungujúce vo vzťahu banka – klient pri poskytovaní hypotekárnych úverov v islamských bankách. Napríklad to, že banka si zväčša vypýta dvadsať percent z kúpnej ceny nehnuteľnosti vopred, prakticky ako nejakú zábezpeku. K tomu je ešte potrebné pripočítať poistenie nehnuteľnosti, bez ktorého by klient hypotéku nedostal. Takže ak si to spočítame, výrazné zmeny oproti bežným hypotékam poskytovaných našimi bankami tu v podstate ani nenájdeme. Požadované nájomné totiž môžeme pripodobniť k „našim“ úrokom, zloženie dvadsaťpercentnej „akontácie“ k poskytnutí hypotekárneho úveru vo výške 80 percent z ceny nehnuteľnosti, no a poistenie máme aj u nás. Islamské hypotéky sú teda v konečnom dôsledku do značnej miery podobné tým naším. Hoci jedno je skutočne neodškriepiteľné: islamské banky termín „úrok“ nepoznajú.

autor: Andrej Jurica