Horší rok pre stavebníctvo?

Slovenské stavebníctvo sa už dlhšie potýka s množstvom problémov. Preto bude zaiste zaujímavé pozrieť sa na to, ako je na tom v posledných mesiacoch. Podľa prieskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky okrem iného vyplynul aj záver, že jedným z najväčších problémov je slabý dopyt po stavebnej produkcii.

Začiatok roka trochu nedôverčivý

Podľa správy Štatistického úradu SR v januári indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu klesol o štyri body a to vplyvom nepriaznivejších hodnotení celkovej úrovne objednávok. Predznamenáva to slabý rok pre slovenské stavebníctvo? Na túto otázku nám momentálne nikto odpoveď nedá, nakoľko ruka v ruke s negatívnymi znakmi idú aj znaky pozitívnejšie. Dokazuje to napríklad aj to, že indikátor trendu stavebnej aktivity za posledné tri mesiace sa v porovnaní so stavom pred mesiacom zlepšil. Zvýšenie stavebnej aktivity zaznamenalo 25 percent respondentov, jej zníženie uviedlo 11 percent a 64 percent podnikov ju posudzovalo ako nezmenenú, čo v zásade nie sú vyložene zlé vyhliadky.

Slabý dopyt a iné

Trochu horšie už dopadlo hodnotenie súčasnej celkovej úrovne objednávok, ktoré sa oproti decembru zhoršilo. Za nedostatočnú ju označilo 29 percent respondentov, za dostatočnú 68 percent a pre 3 percent odpovedajúcich bola súčasná úroveň objednávok viac ako dostatočná. Medzi najvýraznejšie faktory obmedzujúce v súčasnosti rast stavebnej produkciezaradilo 49 percent stavebných firiem nedostatočný dopyt po stavebnej produkcii, 43 percent poveternostné podmienky, 35 percent finančné obmedzenia, 9 percent nedostatok zamestnancov a 2 percent nedostatok materiálu alebo mechanizmov. Respondenti ďalej uvádzajú platobnú nedisciplinovanosť odberateľov, nesplácanie faktúr a z toho vznikajúcu druhotnú platobnú neschopnosť, nízke ceny prác, vysokú konkurenciu a problémy s dôveryhodnosťou verejných obstarávaní. Bariéry rastu v súčasnosti nepociťuje 10 percent podnikov.

Horšia zamestnanosť?

Očakávania respondentov pri odhadoch vývoja zamestnanosti sa medzimesačne zhoršili. V nasledujúcich troch mesiacoch znižovanie stavu zamestnanosti predpokladá 22 percent oslovených, o stabilizovanom vývoji uvažuje 66 percent a so zvyšovaním ráta 12 percent podnikov. Zníženie cenovej hladiny svojej produkcie očakáva 9 percent odpovedajúcich, so zmenami cien neuvažuje 75 percent a ich zvýšenie predpokladá 16 percent respondentov. So zhoršením ekonomickej situácie podniku počíta 20 percent respondentov, zmeny vo vývoji nepredpokladá 58 percent a zlepšenie stavu očakáva 22 percent podnikov.

Práce dosť – ale nie všade

Na základe objednávok majú firmy zabezpečenú prácu v priemere na 10 mesiacov, čo je vlastne na úrovni predchádzajúceho mesiaca. Najvyššiu zásobu práce podľa veľkostných kategórií majú stavebné podniky s 500 a viac zamestnancami – na 16,9 mesiaca, a z hľadiska výrobného zamerania podniky vykonávajúce inžinierske stavby a to na 12,9 mesiaca. Z územného hľadiska majú najviac zmluvne potvrdených objednávok firmy so sídlom v Bratislavskom a Nitrianskom kraji a najmenej, čo môže byť trochu zarážajúce, v Trnavskom kraji.

autor: Andrej Jurica