Fenomén „bankového turizmu“

Na Slovensku sa v posledných rokoch rozvinul fenomén, ktorému sa len ťažko dá prisúdiť trefnejší termín, ako „bankový turizmus“. Táto nová „záľuba“ mnohých slovenských klientov bánk má však v skutočnosti vážny podtón – ušetriť často až tisícky Eur.

Z banky do banky

Flexibilita je slovo, ktoré dnes vládne svetu. A to nielen flexibilita s ohľadom na pracovné miesta či životné podmienky, ale aj vzhľadom na hypotéky a úvery. Flexibilita sa vyžaduje od všetkých zúčastnených v tomto vzťahu, čiže aj od klienta, ale najmä od samotných bánk. Pokiaľ by totiž banka tvrdošijne trvala na svojich úrokoch a poplatkoch bez ohľadu na stále sa meniace podmienky, za nejaký čas by skrachovala. Dnes má moderná banka svoju úlohu, ktorou je do svojich radov prilákať čo najviac klientov. No udržať si ich, to je už iná vec. Čo je totiž vernosť svojej banke v porovnaní s podstatne nižšími úrokmi a výrazným ušetrením, ktoré nám môže poskytnúť konkurenčný bankový dom? Nuž, tak poďme tam. A keď sa nám za nejaký čas znepáči aj táto banka, pôjdeme inam. Nie je nič ľahšie. Každá banka sa totiž snaží uspieť na bojovom poli financií a tak sem tam príde s akciou, ktorú konkurencia prebije až za dlhší čas.

V tomto práve spočíva onen fenomén, ktorý nazývame bankovým turizmom. Ilustruje to aj príklad pani Radky Skalickej z Piešťan. „Odkedy máme hypotéku, čo je asi sedem rokov, sme už vymenili tretiu banku,“ hovorí. Na otázku, či sa to však skutočne oplatilo, sa len usmeje. „Samozrejme. Veď si zoberte, keď sme si brali úver, mali sme úrok viac ako sedem percent. Dnes, v tretej banke, máme úrok 2,5 percenta. Takže tu nebolo o čom premýšľať,“ vysvetľuje. Ako dodáva, ak by za nejaký čas našli niekde ešte lepší úrok, bez váhania odídu tam. „Treba myslieť na to, ako ušetriť, to je celé,“ hovorí.

Súhlasí aj odborník

Nielen bankoví klienti, ale aj odborníci súhlasia s tým, že aj v prípade hypotekárnych úverov treba ísť tam, kde sú lepšie podmienky. „Takzvaní bankoví turisti sú v podstate ľudia, ktorí chcú len jediné a to ušetriť,“ hovorí hypotekárna poradkyňa Alena Schovancová. Priznáva však, že v očiach bánk sa niekedy môžu javiť ako špekulanti. „Slováci už nie sú tým ustráchaným národom, ktorý urobí všetko, čo mu kto nakáže. Ľudia jednoducho rozmýšľajú, získavajú informácie, ktoré vedia využiť na to, aby získali väčšie výhody. Samozrejme, bankám sa to vždy nemusí príliš pozdávať, veď kto už je len väčším nepriateľom ako dobre informovaný klient, no nie?“

Prenos hypotekárneho úveru z banky do banky by však nemal byť iba o lepších úrokoch. „Úrok je síce dôležitým, ale nie jediným kritériom prenosu úveru. Treba sa dobre oboznámiť so všetkým poplatkami, ktoré s ním súvisia. Tie sa totiž môžu vyšplhať až do takých výšok, že sa vám v konečnom dôsledku prenos neoplatí,“ hovorí Schovancová. Ako dodáva, poplatky za prenos by nemali prekročiť konečnú sumu, ktorú by ste zmenou banky mali vďaka nižším úrokom získať. Inak by totiž ani váš „bankový turizmus“ nemal žiadny zmysel.

autor: Andrej Jurica