Bratislava zavedie výškovú reguláciu

Bratislavskému magistrátu sa nepáči chaotická výstavba výškových budov. Pripravuje preto urbanistickú štúdiu, ktorá by mala stanoviť pravidlá a koncepciu ich realizácie. Podľa primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala ide o dôležitý dokument, ktorý by do výstavby vysokých budov mal priniesť logiku.

Dôležitá regulácia

Ako vyplýva z tlačovej správy, hlavné mesto pripravuje urbanistickú štúdiu výškového zónovania mesta. „Plním svoj ďalší sľub. Už dlhodobo poukazujem na to, že Bratislava potrebuje výškovú reguláciu, aby sme dokázali pozitívne regulovať urbanizmus mesta a skutočne systémovo rozvíjať naše mesto z urbanistického hľadiska. Výšková regulácia znamená, že na území mesta sa stanovia viaceré zóny, pre ktoré bude charakteristický určitý typ výškových stavieb,“ vysvetlil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

„Ide o koncepčný materiál, ktorý v Bratislave doteraz chýbal. Pripravovali sme ho preto, aby sme otvorili túto tému a nastavili diskusiu nielen s laickou, ale aj s odbornou verejnosťou. Štúdiu budeme preto prerokovávať verejne. Budeme radi za všetky pripomienky, námety a pod. Chceme, aby výsledný dokument vzišiel z naozaj odbornej diskusie. Na to, aby sa potom výšková regulácia stala záväznou, bude potrebné, aby ju schválilo mestské zastupiteľstvo ako súčasť územného plánu,“ dodal primátor.

V troch variantoch

Hlavné mesto predkladá štúdiu v troch variantoch. Tie boli prerokované verejne na predstavení štúdie odbornej a laickej verejnosti už v pondelok 24. októbra v Primaciálnom paláci. Návrh štúdie je zverejnený aj na webovej stránke hlavného mesta. Svoje pripomienky môže mestu adresovať aj verejnosť a to buď písomnou alebo elektronickou formou. Odborne vypracovaná štúdia bude zároveň slúžiť aj ako podklad k novému územnému plánu.

Stanovuje maximálnu výšku

Podľa predloženej štúdie by maximálnou hranicou výšky budov malo byť 111 metrov. To je totiž výška, ktorou sa vyznačuje aj najvyššia budova Bratislavy – Národná banka Slovenska. „Určuje ju výškové rozpätie medzi budovou hotela Kyjev a centrálou NBS, ktorej výšku 111 metrov stanovujeme ako neprekročiteľnú pre výstavbu budov v Bratislave,“ uvádza sa v štúdií. Nad túto výškovú hranicu nebude možné stavať. Zachovať by sa tak mala úroveň, ktorá by mala zabrániť ničivej a chaotickej výstavbe. Od deväťdesiatych rokov sa totiž v Bratislave stavalo bez koncepcie, čo bolo na škodu najmä vizuálnej stránke panorámy hlavného mesta. Vzorom pre urbanistickú štúdiu by malo byť viacero miest, pričom najviac si príklad berie z hlavného mesta našich susedov, Viedne. Štúdia však neprináša len výškovú hranicu, ale zároveň od staviteľov požaduje aj vysokú architektonickú hranicu.

autor: Andrej Jurica