Kam sa podeli domovníci?

Domovník bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou každého bytového domu. Staral sa o všetky technické záležitosti v ňom, dbal na poriadok, dodržiavanie nočného kľudu, odpratávanie snehu a tak ďalej. Ako ste si však určite všimli, táto profesia sa pomaly, ale isto vytráca, k čomu dopomohlo aj radikálne zvýšenie odvodov v prípade prác na dohodu. Ide teda o koniec domovníkov na Slovensku?

Musel vedieť (takmer) všetko

Profesia domovníka vznikla v súlade so vznikom bytových činžovných domov, v ktorých mal svoj byt a dokonca bol oslobodený od platenia nájmu. Bol totiž klasickým zamestnancom správcu alebo majiteľa domu, od ktorého dostával plat, za ktorý mal ako protihodnotu na starosti prakticky všetko, čo bolo v danom dome nutné opraviť. Väčšina z nás si však pamätá až na „ďalšiu generáciu“ domovníkov, ktorí túto profesiu vykonávali v takzvaných panelových domoch popri svojom hlavnom zamestnaní. „Bol som také dievča pre všetko,“ spomína si Milan Kríž, dlhoročný domovník v jednom z petržalských panelákov. „Nešiel výťah, zavolali ma, nesvietilo svetlo, zavolali ma, niekto sa vymkol, zavolali ma. A pritom nikto nechcel počuť, že niečo neviem, čakalo sa, že opravím všetko. Našťastie, väčšinou sa mi to aj podarilo,“ hovorí s úsmevom. Ako dodáva, častokrát to bolo únavné, pretože mu ľudia nedali pokoj takmer nikdy. „Prišiel som z práce domov a takmer vždy na mňa niekto čakal, aby som niečo opravil. Najhoršie však bolo, keď som musel urovnávať vzťahy medzi obyvateľmi domu, to boli naozaj nepríjemné chvíle,“ hovorí.

Domovníkom sa naozaj mohol stať len človek, ktorý bol technicky zručný a vedel si povedať svoje. Oficiálne totiž medzi jeho hlavné činnosti patrila kontrola dodržiavania domového poriadku, udržiavanie čistoty a poriadku v dome a jeho najbližšom okolí, jednoduchá údržba budovy, objednávanie revíznych kontrol a odborných opráv u firiem či dokonca vyberanie rôznych poplatkov od obyvateľov domu, večerné zamykanie či ranné odomykanie vchodových dvier a tak dalej. K týmto činnostiam kedysi patrilo aj vyberania mesačného nájomného od nájomníkov bytového domu.

Nevyplatí sa to

Ešte v minulom roku by sa dalo nájsť pomerne dosť ľudí, ktorí v bytových domoch vykonávali činnosť domovníka. Za určitú odmenu, ktorá však slúžila naozaj len na malé prilepšenie, sa starali o jednoduchú údržbu a poriadok. „Ja som dostával mesačne 42 eur, čiže za každý jeden byt to predstavovalo jedno euro,“ hovorí Milan Kríž. Po novom roku sa však situácia radikálne zmenila, nakoľko sa odvody podstatne zvýšili. „Úprimne povedané, hoci ani predtým sa mi to nejako nevyplatilo, keby som zostal domovníkom aj naďalej, robil by som to prakticky zadarmo, keďže takmer polovicu by som musel odvádzať štátu,“ vysvetľuje. Ako dodáva, za také peniaze sa mu to naozaj neoplatí, hoci domovníka robil viac ako dvadsať rokov.

Niektorí správcovia bytových domov vzniknutú situáciu vyriešili napríklad tak, že domovníkovi síce už nevyplácajú odmenu za prácu, ale iba akúsi náhradu za prevolané minúty alebo cestovné výdavky, ktoré súvisia s vykonávanou činnosťou. Je však aj ďalšia možnosť, ako v tomto prípade „obísť“ štát. „Viem, že môjmu kolegovi z vedľajšieho paneláku ponúkli, že mu znížia nájomné a tak by vlastne nič nestratil, lebo by šlo presne o sumu, ktorú ako domovník dostával aj predtým,“ hovorí Kríž. Niektoré nové a luxusnejšie bytové domy sa však vracajú takmer ku klasickému poňatiu domovníka. Už pri samotnom projekte totiž počítajú s niekým, kto by v danom byte býval a za klasický plat by túto funkciu v pravom zmysle slova vykonával ako prácu na plný úväzok. Takéto prípady však zatiaľ patria iba k výnimkám.

autor: Andrej Jurica