Bratislavská samospráva a nájomné byty

Bývanie je životná nutnosť. Mnohé rodiny, a to najmä mladé rodiny, však často nemajú prostriedky na to, aby túto situáciu riešili úplne podľa svojich predstáv. Napokon im zostane len možnosť prenájmu, ktorého cena je však veľmi často príliš vysoká. V tomto momente ale do hry môže vstúpiť miestna samospráva.

Zdroj: srbbonline.sk

Má Bratislava svoje nájomné byty?

Nie každé slovenské mesto sa môže pochváliť tým, že svojim obyvateľom vychádza v ústrety realizáciou výstavby mestských nájomných bytov, ktoré ponúkajú štandardné bývanie za nižšiu cenu, než býva obvyklá trhová. Mnohé mladé rodiny totiž buď hypotekárny úver nedostanú, alebo ho jednoducho nechcú, keďže zadĺžiť sa na dvadsať či tridsať rokov asi nie je optimálna voľba pre každého. Trhové nájomné je však skutočne často prehnane vysoké a tak ideálnou možnosť, ako aspoň z časti vyriešiť bytovú otázku sú práve mestské nájomné byty. „Za päť rokov, od 2005 do 2010, bolo postavených 201 bytov,“ odpovedá na otázku, či bratislavská samospráva realizovala výstavbu mestských nájomných bytov, Daniela Rodinová z Referátu mediálnej komunikácie. „V súčasnosti sa pripravujú dva projekty výstavby nájomných bytov, a to v Petržalke a Dúbravke. Okrem bytov, ktoré sú zo starej bytovej výstavby, disponuje mesto hlavne  s bytmi –  novostavbami,  ktoré sú postavené pomocou štátnej dotácie. Tá však môže byť poskytnutá na obstarávanie nájomného bytu na účel sociálneho bývania, to znamená bývania pre obyvateľov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky,“ pokračuje.

Ak sa pozrieme na výstavbu mestských nájomných bytov, v roku 2005 ich bolo zrealizovaných 95, v roku 2007 to bolo 90 a v roku 2010 len 26. Tendencia bola teda klesajúca. „Bratislava má k dispozícii celkovo 961 mestských bytov, z čoho 155 je určených pre projekty podporujúce bývanie mladých rodín a 244 bytov slúži na ubytovanie seniorov,“ hovorí Rodinová.

Prideľovanie bytov je transparentnejšie

Pokiaľ ide o prideľovanie mestských nájomných bytov, na verejnosti sú často dohady o tom, akým spôsobom je zrealizované a či prebieha v rámci transparentnosti. „Slovenská metropola pridelila v roku 2011 celkom 97 nájomných bytov, pričom v 28 prípadoch ich získali viacčlenné bratislavské rodiny. Zvyšných 69 jednoizbových bytov, respektíve garsónok bolo pridelených žiadateľom, ktorí splnili kritéria projektu Dom mladej rodiny, alebo boli zaradení do celomestského projektu Dom pre starších občanov. Od minulého roku otvoril primátor Milan Ftáčnik rozhodovanie o mestských bytoch verejnej kontrole a magistrát prijal pravidlá, ktoré definujú jasné podmienky, za akých môže Bratislavčan získať nájomné bývanie. O všetkých pridelených bytoch rozhodla sociálna, bytová komisia a primátor si ani raz neuplatnil zákonnú právomoc a nepridelil byt mimo poradovníka, bez schválenia v komisii,“ hovorí Rodinová. „Po neštandardných rozhodnutiach bývalého vedenia mesta pri prideľovaní bytov pristúpil primátor Milan Ftáčnik k zverejňovaniu informácií o ich pridelení na oficiálnej stránke samosprávy a základné údaje o nových nájomcoch taktiež predkladá každý štvrťrok poslancom mestského zastupiteľstva,“ dodáva.

Aké sú pravidlá?

Všetko má svoje pravidlá a platí to aj v prípade prideľovania mestských nájomných bytov v Bratislave. „Pravidlá pre získanie nájomného bytu okrem iného hovoria o tom, že žiadateľ musí byť prihlásený na trvalý pobyt v hlavnom meste SR minimálne po dobu 5 rokov a jeho mesačný príjem je vyšší ako 1,2 – násobok životného minima. Zároveň nesmie byť vlastníkom, respektíve nájomcom iného bytu či domu,“ vysvetľuje Rodinová. Podľa jej slov sú všetky zmluvy uzatvárané len na dobu určitú, maximálne na obdobie troch rokov, aby sa zabránilo pochybnému obchodovaniu s bytmi. „Každý nájomca je pred podpisom zmluvy povinný zaplatiť na účet mesta zábezpeku vo výške 3-mesačného predpísaného nájomného, a súčasťou zmluvy je notárska zápisnica, ktorá umožňuje samospráve odstúpiť od zmluvy bez zdĺhavých súdnych sporov v prípade, ak si nájomca prestal plniť svoje povinnosti, napríklad prestal platiť nájomné,“ dodáva.

Príklad u susedov

Ako sme spomínali, výstavba mestských nájomných bytov v Bratislave mala v predošlých rokoch skôr klesajúcu tendenciu. „V minulosti mesto síce realizovalo výstavbu nájomných bytov, avšak klasické bývanie v nájomných bytoch pre mladých ľudí, rodiny nebolo prioritou, pretože otázka bývania bola vyslovene v réžii každého občana individuálna. To znamená, že záujemca si mal zabezpečiť bývanie na vlastné náklady,“ hovorí Rodinová.

Súčasná samospráva by sa však chcela vydať iným smerom a obyvateľom Bratislavy vyjsť viac v ústrety. Pozitívny príklad hľadá za hranicami, konkrétne v neďalekom Rakúsku a v jeho hlavnom meste, vo Viedni. „V rámci financovania bytovej výstavby sa totiž v rakúskom stavebníctve spojili tri sektory – samospráva, investor a súkromná osoba. Tento príklad je pre hlavné mesto inšpirujúci, ukazuje možnosti ako v budúcnosti postupovať v bytovej politike, teda spojiť tri zdroje financovania do združených finančných prostriedkov,“ vysveteľuje Rodinová.

Ako tvrdí, situácia pri riešení bytovej politiky je pre mesto o to zložitejšia, že v nasledujúcich rokoch bude musieť riešiť bytové náhrady pre reštituentov. „Mesto hľadá všetky možnosti ako problémy riešiť urýchlene, najmä zapojením investorov do spolufinancovania projektov výstavby, rokuje a rokovalo s viacerými potenciálnymi partnermi, ktorí by dokázali realizovať projekty výstavby nájomných bytov spoločne s bratislavskou samosprávou,“ dodáva.

autor: Andrej Jurica