Pri výbere kancelárií rozhoduje ich štandard
Preč je tá doba, kedy majiteľom spoločností, ktorí si prenajímali kancelárie, záležalo len na cene prenájmu a celkový štandard tohto priestoru bol v porovnaní s cenou kdesi v úzadí. Dnes môžeme pokojne povedať, že firmy chcú spravidla len ten najvyšší štandard, ktorý im developeri radi poskytnú. Ide totiž o prestíž.
Zdroj: bbc1.sk
A, B alebo C?
V zásade môžeme kancelárie na základe ich celkovej vybavenosti rozdeliť do troch skupín, čiže skupina A, B, alebo C. Rozdelenie vyplýva z úrovne poskytovaného štandardu kancelárskych priestorov, z čoho sa zasa odvíja ich cena. Najvyššou kategóriou je pochopiteľne kategória A, ktorá sa v podmienkach bratislavských kancelárií stáva už pomerne bežným štandardom. Spoločnosti, ktoré chcú nielen dobre vplývať na svojich zákazníkov, ale aj poskytnúť svojim zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, sa v súčasnosti obzerajú prakticky len po kanceláriách tohto najvyššieho štandardu. „Ide samozrejme v prvom rade o prestíž našej spoločnosti, pretože v záujme pozitívnych výsledkov obchodných rokovaní s našimi partnermi musíme pôsobiť ako firma tej najvyššej kategórie a jednou z ciest k tomuto imidžu je aj kancelársky priestor tej najvyššej kvality,“ potvrdzuje dôležitosť „áčkových“ kancelárií majiteľ obchodnej spoločnosti z Bratislavy Peter Velecký.
Čo všetko by však takáto kancelária mala poskytovať? Zahŕňa prakticky celý rad „vymožeností“: začať môžeme výhodnou polohou, ktorá by mala byť buď v centre mesta alebo v jednej z biznis zón – ako príklad môžeme uviesť Apollo Business Center s jeho okolím, kde vyrástla a ešte stále aj vyrastá významná biznis zóna. K polohe patrí aj príjemné okolité prostredie ponúkajúce čistotu, prípadne oddych v zelenom prostredí, k tomu je dôležité prirátať aj dobrú dopravnú vybavenosť, čiže prístup k hlavnej ceste alebo MHD. Ďalej do tohto štandardu patrí vysoká flexibilita kancelárskeho priestoru, čiže dokáže sa vo vysokej miere prispôsobiť nárokom zákazníka napríklad prostredníctvom úpravy umiestnenia sadrokartónových priečok, moderné a výkonné ventilačné jednotky, zdvojenú podlahu, ktorá v sebe „ukrýva“ kvalitnú dátovú kabeláž a v neposlednom rade ide o systém spravovania budovy s áčkovými kanceláriami, ktorý by mal byť na vysokej inteligenčnej úrovni. Poskytovať musia aj dostatočnú a kvalitnú svetlosť svojich priestorov a samozrejme bezpečnostné zabezpečenie s kontrolu vstupu a kvalitným kamerovým systémom.
Ako sú na tom kancelárie štandardu B? Samozrejme, rozdiel medzi kategóriou A a kategóriou B sa ukrýva hneď v lokalite. Béčkové kancelárie sa totiž nevyznačujú polohou až tak lákavou, ako kancelárie áčkové. Spravidla teda nejde o centrum mesta a ani o biznis zóny. Môže ísť ale napríklad o zrekonštruované staršie budovy, ktoré síce ponúkajú do istej miery priestor flexibilný, ale napríklad systém ich riadenia je podstatne jednoduchší. Takéto kancelárie neponúkajú ani tak kvalitné parkovacie možnosti ako áčkový štandard a samozrejme ani tak dobré dopravné napojenie či občiansku vybavenosť.
Pokiaľ ide o takzvané céčkové kancelárie, treba povedať, že tie sa v súčasnosti už príliš nenosia a je na to samozrejme dobrý dôvod. Žiadna dôveryhodná spoločnosť na úrovni totiž nezavedie svojich klientov a partnerov a ani nenechá pracovať svojich zamestnancov v energeticky náročných kancelárskych priestoroch bez klimatizácie, s celkovo slabým vybavením, v nepríťažlivej lokalite bez potrebnej dopravnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Rozdiel medzi kancelárskymi štandardmi je prakticky poznať aj navonok a to podľa architektúry. Kým úroveň A si zakladá aj na príťažlivom dizajne nielen interiérov, ale aj exteriéru, štandard B a C sa zvyčajne niečím podobným pochváliť nemôže. A to ani nehovoríme o súčasných ekologických štandardoch v súlade s trvalo udržateľnou architektúrou, bez ktorej áčkové kancelárie už onedlho ani nebudú môcť byť považované za skutočne áčkové.
Ako je na tom Slovensko?
V rámci celého Slovenska je nutné povedať, že kancelárie úrovne A nie sú až tak bežným javom. Prakticky všetky sa sústreďujú v našich dvoch najväčších mestách, čiže Bratislave a Košiciach. Hlavné mesto má však v tejto kategórií ťažko prekonateľný náskok. Po utlmení hospodárskej krízy sa v súčasnosti dokončuje niekoľko stavebných projektov, ktoré ponúkajú ten najvyšší administratívny štandard. Spomeňme napríklad obchodno-administratívne centrum Centrál, ktoré sa môže pochváliť vysokým ekologickým štandardom, alebo Bratislava Business Center I Plus takisto s certifikátom LEED. V ostatných častiach Slovenska ide zväčša o nižší štandard, aj keď napríklad krajské mestá, ako Prešov, Trenčín či Žilina, majú aj niekoľko áčkových kancelárií. Celkovo však môžeme skonštatovať, že Bratislava je v tomto ohľade skutočne niekde úplne inde, ako zvyšok Slovenska.
autor: Andrej Jurica