Čo obnáša postaviť novú halu alebo sklad?
Niekedy sa zdá, že nové výrobné haly, sklady či logistické centrá rastú ako huby po daždi. Našich čitateľov preto zaujímalo, čo všetko vlastne výstavba tohto druhu obnáša a či ide o proces komplikovaný alebo jednoduchý? Poďme sa na to pozrieť trochu bližšie.
Samotná, či v priemyselnom parku?
To je v tejto súvislosti pomerne veľký rozdiel. Ak sa totiž investor rozhodne stavať halu či výrobný podnik na zelenej lúke alebo pôde pôvodne určenej na poľnohospodárske účely, má oproti investorovi stavajúcemu v rámci už existujúceho priemyselného parku podstatne väčšie starosti. Napokon, je to logické, pretože na zatiaľ „nepoškvrnenej“ zelenej lúke je potrebné zariadiť úplne všetko od piky, kým v priemyselnom parku sa investor takpovediac už vezie na vlne predošlej výstavby. Tu už je vytvorená potrebná infraštruktúra a všetky podmienky na to, aby sa nová hala postavila veľmi rýchlo, dokonca v priebehu niekoľkých mesiacov. Pokiaľ ide o výstavbu na takzvanej „greenfield“, zvyčajne takáto výstavba zaberie maximálne jeden rok.
Päť krokov k novej hale
Výstavbu novej haly si môžeme priblížiť a osvetliť v rámci piatich krokov, bez ktorých by tento proces nebol právne v poriadku. Sú to: posudzovanie vplyvov na životné prostredie, územné rozhodnutie, odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske využitie, stavebné povolenie a nakoniec kolaudácia. Preberieme si ich každý osobitne, aby bolo trochu jasnejšie, o čo v nich vlastne ide.
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
Podľa zákona číslo 24 v Zbierke zákonov z roku 2006 sa pod týmto procesom myslí toto: „hodnotenie vplyvov na životné prostredie je komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia v mieste ich vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu vrátane prípravy správy o hodnotení, uskutočnenia konzultácií, zohľadnenia záverečného stanoviska, správy o hodnotení a výsledkov konzultácií, ak ide o rozhodovanie a poskytnutie informácií o rozhodnutí.“
V praxi to teda vyzerá tak, že investor či developer predloží svoj zámer, respektíve strategický dokument na príslušný úrad, ktorým môže byť Ministerstvo životného prostredia SR, Krajský úrad životného prostredia alebo Obvodný úrad životného prostredia a v predpísanej lehote dostane odborný posudok, ktorý vlastne predchádza záverečné ustanovenie.
Územné rozhodnutie
Územné rozhodnutie je finálne rozhodnutie, ktorým sa vlastne uzatvára proces územného konania, čiže sa rozhoduje o konkrétnej výstavbe na konkrétnom pozemku. Územné konanie začína predložením písomného návrhu účastníka. Jeho súčasťou musí byť potrebná dokumentácia k projektu a samozrejme aj zoznam osôb zúčastnených na tomto konaní. Tento návrh musí byť vypracovaný odborne spôsobilou osobou.
Rozhodnutie vydáva príslušný stavebný úrad. Jazykom stavebného zákona teda „určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účasníkov konania.“
Odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske využitie
Zákon hovorí takto: „Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.“ Poplatok pri odňatí sa určuje na základe bonity príslušnej pôdy. Investor by však toto
rozhodnutie nemusel potrebovať, ak by išlo o odňatie poľnohospodárskej pôdy vo výmere do 500 metrov štvorcových v rámci zastavaného územia obce. A pokiaľ by šlo o výstavbu komerčného projektu, ktorý by bol vo verejnom záujme, respektíve o výnimočnú stavbu, o ktorej výstavbe by rozhodla vláda SR, táto výstavba by bola oslobodená od odvodov.
Stavebné povolenie
Vrátime sa späť k vydaniu územného rozhodnutia. To je vlastne prvý krok k tomu, aby sa mohlo začať samotné stavebné konanie. Ak teda územné rozhodnutie nadobudne svoju právoplatnosť, staviteľ alebo v našom prípade skôr developer podá návrh na vydanie stavebného povolenia, ktoré je potrebné na to, aby sa vôbec mohlo začať s realizáciou samotnej výstavby. Posudzuje sa správnosť a pravosť poskytnutých údajov v návrhu, projektová dokumentácia a samozrejme dodržanie podmienok vydaných v územnom rozhodnutí. Ak je všetko v poriadku, príslušný stavebný úrad v lehote tridsať dní vydá stavebné povolenie. S realizáciou stavby sa však môže začať až v momente nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia. Do úvahy sa v tomto prípade berú inžinierske siete, hala a samozrejme technológia.
Kolaudácia
Kolaudácia je v našom zozname síce krokom posledným, ale práve tento úkon určuje začiatok právoplatného užívania postavenej haly. Developer na stavebný úrad predloží žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia a týmto krokom sa začína samotné kolaudačné konanie. O jeho začiatku investor dostane zo stavebného úradu oznámenie. Poslednou možnosťou vyjadriť svoje pripomienky majú všetci účastníci kolaudačného konania v takzvanou ústnom konaní, ktoré sa spája aj so zisťovaním dodržiavania všetkých podmienok priamo na stavbe. Pokiaľ investor dodrží všetky podmienky a všetky overované skutočnosti zodpovedajú pravdivosti, stavebný úrad v zákonnej lehote vydá kolaudačné rozhodnutie a tým je celý stavebný proces úspešne zavŕšený, čo znamená, že sa nová hala môže začať využívať.
autor: Andrej Jurica